Vitajte na stránkach venovaných
Monsiňorovi Viktorovi Trstenskému.
Príjemné čítanie a spomínanie.
110. výročie narodenia Mons. Viktora Trstenského - Stará Ľubovňa
10. výročie úmrtia
Špeciálne číslo Trstenského hlasu k 10. výročiu úmrtia Mons. Viktora Trstenského
Čítať celý špeciál >> (príspevky: prof. PhDr. Róbert Letz, CSc.; HEDr. Ľuboslav Hromják, PhD.; Patrik Dubovský, PhD.; PhDr. Marek Ďurčo, PhD.)
Stručný životopis
Mons. Viktor TRSTENSKÝ, pápežský prelát
28. 3. 1908 – narodený v Trstenej
29. 6. 1931 – kňazská vysviacka
1931 – kaplán v Levoči
1931 – kaplán v Oravskom Veselom
1932 – kaplán v Levoči
1932 – kaplán v Rudňanoch
1933 – kaplán v Levoči
1933 – kaplán v Starej Ľubovni
1934 – kaplán v Levoči
1935 – farár v Reľove
1939 – farár v Dolnom Kubíne, zároveň dipl. katechét na Gymnáziu v Dolnom Kubíne
1942 – Mons. Michalom Buzalkom ustanovený za vojenského duchovného
1943 – školský inšpektor okresu Dolný Kubín
1949 – zatknutý, nespravodlivo odsúdený a väznený: Žilina, Ilava, pracovný tábor Hronec, Nováky, Ilava, Trenčín, Močenok – Sládečkovce, Bratislava – opäť nespravodlivo odsúdený na dva roky väzenia: Leopoldov, Handlová, Jáchymov, Svatopluk a Ruzyň. Šesť mesiacov v kňazskom tábore v Pezinku, vojenské tábory: Svätá Dobrotivá, Plzeň, Rokycany, Zvolen, Banská Bystrica
1954 – prepustený na slobodu, bez možnosti pracovať v duchovnej službe, rok bez práce, potom na invalidnom dôchodku.
1958 – zatvorený a nespravodlivo odsúdený na 15 rokov. Po odvolaní je trest znížený na 9 rokov väzenia vo väzniciach: Žilina,Olomouc, Pankrác, Mírov
1960 – prepustený na amnestiu, zamestnaný ako lesný robotník a skladník
1969 – farár Stará Ľubovňa
1974 – odobratý štátny súhlas, vyvezený do Trstenej
7. 12. 2006 – zomrel v Trstenej, kde je aj pochovaný
28. 3. 1908 – narodený v Trstenej
29. 6. 1931 – kňazská vysviacka
1931 – kaplán v Levoči
1931 – kaplán v Oravskom Veselom
1932 – kaplán v Levoči
1932 – kaplán v Rudňanoch
1933 – kaplán v Levoči
1933 – kaplán v Starej Ľubovni
1934 – kaplán v Levoči
1935 – farár v Reľove
1939 – farár v Dolnom Kubíne, zároveň dipl. katechét na Gymnáziu v Dolnom Kubíne
1942 – Mons. Michalom Buzalkom ustanovený za vojenského duchovného
1943 – školský inšpektor okresu Dolný Kubín
1949 – zatknutý, nespravodlivo odsúdený a väznený: Žilina, Ilava, pracovný tábor Hronec, Nováky, Ilava, Trenčín, Močenok – Sládečkovce, Bratislava – opäť nespravodlivo odsúdený na dva roky väzenia: Leopoldov, Handlová, Jáchymov, Svatopluk a Ruzyň. Šesť mesiacov v kňazskom tábore v Pezinku, vojenské tábory: Svätá Dobrotivá, Plzeň, Rokycany, Zvolen, Banská Bystrica
1954 – prepustený na slobodu, bez možnosti pracovať v duchovnej službe, rok bez práce, potom na invalidnom dôchodku.
1958 – zatvorený a nespravodlivo odsúdený na 15 rokov. Po odvolaní je trest znížený na 9 rokov väzenia vo väzniciach: Žilina,Olomouc, Pankrác, Mírov
1960 – prepustený na amnestiu, zamestnaný ako lesný robotník a skladník
1969 – farár Stará Ľubovňa
1974 – odobratý štátny súhlas, vyvezený do Trstenej
7. 12. 2006 – zomrel v Trstenej, kde je aj pochovaný
Otec Jozef, Matka Mária, mali 9 detí: Jozef, Štefan, František, Anton, Martin, Katarína, Mária, Ruženka, Viktor.
V roku 1926 vstúpil do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule.
Kňazské svätenie prijal z rúk biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1931.
Pápež Pius XII. v roku 1947 ocenil bohatstvo jeho viery, potvrdené mnohými záslužnými skutkami titulom Monsignora a vymenoval ho za člena pápežskej Rady ostražitosti.
Vo väzení a pracovných táboroch prežil 7 rokov a 4 mesiace. Z prostredia väzníc napísal niekoľko kníh, ďalšie rozprávajú o jeho boji proti komunizmu, jedna je životopisom biskupa Jána Vojtaššáka. Dohromady napísal 17 knižných diel. V čase komunizmu i po ňom písal listy ústredným predstaviteľom v Československu i na Slovensku. Obhajoval v nich občianske práva ľudí a upozorňoval na deformácie v spoločnosti.
V roku 1994 bol vymenovaný za pápežského preláta (vysokého cirkevného hodnostára pri Svätej Stolici) a člena najvyššej trónnej asistencie pápeža Jána Pavla II. s následným právom členstva v Ráde meča a klobúka. K titulu pápežského preláta sa automaticky pripája funkcia tajomníka a komorníka Sv. Otca, Jána Pavla II.
V roku 1994 bol vymenovaný za pápežského preláta (vysokého cirkevného hodnostára pri Svätej Stolici) a člena najvyššej trónnej asistencie pápeža Jána Pavla II. s následným právom členstva v Ráde meča a klobúka. K titulu pápežského preláta sa automaticky pripája funkcia tajomníka a komorníka Sv. Otca, Jána Pavla II.
V duchovnej správe bol 22 rokov, 38 rokov nemal štátny súhlas a nemohol verejne pôsobiť ako kňaz. Pracoval ako lesný robotník a skladník. Bol pod stálym dozorom ŠtB.
Bývalý prezident SR Rudol Schuster ocenil jeho boj za slobodu myslenia. V roku 2001 mu, pri príležitosti výročia vzniku SR, prepožičal vysoké štátne vyznamenanie – Pribinov kríž 1. triedy.
Viktor Trstenský ako jediný spomedzi potomkov šľachticov na Slovensku mohol používať kráľovský purpur a tak bol formálne najvyššie postaveným žijúcim šľachticom na Slovensku.
O sebe
Čo hovorí sám monsiňor Viktor Trstenský o sebe
Svetlo tohto sveta som po prvý raz uzrel 28. marca 1908 v Trstenej na Orave. Bol som deviatym dieťaťom v chudobnejšej maloroľníckej rodine. Jedna sestra zomrela už vo svojom útlom veku, a tak nás v dome ostalo so mnou osem deti - šesť chlapcov a dve dievčatá. Súrodenci, tak mi vraveli moji dobrí rodičia, sa mi venovali, ako najlepšie mohli, hneď po svätom krste, ktorý som prijal pod menom Viktor už 29. marca 1908, teda na druhy deň po narodení - bol som vraj veľmi slabý. Roku 1910 odišiel jeden brat a sestra za chlebom do zámoria, ale po čase sa dvaja bratia oženili, nuž pribudli do skromnej domácnosti dve nevesty. takže zas bol plný počet pôvodnej rodiny.
Rástol som teda v domácnosti hmotne chudobnej, ale usporiadanej a duchovne pomerne vyspelej. Rodičia totiž pri všetkej svojej obťažnej starostlivosti o hmotný dobrobyt rodiny venovali dosť pozornosti aj jej duchovnému rastu. Učili nás milovať Pána Boha a blížneho skôr svojim príkladom ako slovom, hoci ani to nechýbalo. Denne sme sa spoločne modlievali ráno, večer, pred jedlom i po ňom. V nedele a vo sviatky sme chodievali všetci na svätú omšu, niekoľkí z rodiny chodievali aj vo všedné dni a na tzv. roráty zase všetci. Bolo to možné, lebo v kláštornom kostole bývali roráty o piatej hodine ráno a vo farskom kostole o šiestej hodine.
Už v prvom roku svojho života - vravievala mi nebohá matka - bol som pre akúsi neznámu chorobu jednou nohou v hrobe, no vôľa Božia ma zachovala pre početné skúšky až dosiaľ.
Knihy
S vďakou Vydavateľstvu Anna Lajmonová a Typografickému a tlačovému štúdiu Františka Teťáka predstavujeme knihu spomienok na Monsiňora Viktora Trstenského.
ĎAKUJEME
